Choď na obsah Choď na menu

Night Ride

The series Night Ride is a presentation of the self-destructive life of my childhood. It alternates feelings of emptiness, when I did not know my real father who was divorced from my mother while I was still small. It includes a borderline personality disorder, the trauma I experienced in adolescence. Subsequent use of alcohol, drugs, and other addictions. Its a vicious circle with no way out. After the death of my real father, I have a lot of unanswered questions, and this causes even more chaos in my head than I had before. The hate towards the person who hurt me is uncontrollable. This is the cause of my carousel of madness. One leg is in the real world and the other is in the world of darkness, where someone tells me: You can’t just leave it ... I live like a branch that has fallen into a river that pushes it along. The branch can float down to the sea or it can stop and stay stuck somewhere on the shore. I am currently stuck on the shore. Well, I hope that the water will come, and it will take me to the sea of life; when the day will come when I can forgive and forget everything that has made me feel alive.
Just the time ...

Nočná jazda

Séria Night ride je prezentáciou autodeštruktívneho života mojej maličkosti. Striedajú sa v nej pocity prázdnoty, keď som nepoznal môjho vlastného otca, s ktorým sa moja mama rozviedla, keď som bol ešte maličký. Je v nej zakomponovaná hraničná porucha osobnosti, trauma ,ktorú som prežil v adolescentnom veku. Následné požívanie alkoholu, drog, prejedania sa a iných závislostí. Je to začarovaný kruh z ktorého niet úniku. Odborníčka na túto problematiku mi povedala, že jediná možnosť zmierniť symptómy je čas. Čas beží a nič. Po smrti môjho vlastného otca mám kopu nezodpovedaných otázok a to robí v mojej hlave ešte väčší chaos, ako som v nej mal pred tým. Nenávisť voči človeku, ktorý mi ublížil je nekontrolovateľná. To je príčinou môjho kolotoča šialenstva. Jednou nohou som v reálnom svete a tou druhou v svete temnoty, kde mi niekto hovorí: snáď to tak len nenecháš... Žijem ako konár, ktorý spadol do rieky, ktorá ho unáša. Ten konár môže plávať až k moru, ale môže sa zastaviť a ostať stáť zaseknutý niekde na brehu. Momentálne som zaseknutý na brehu a som blízko smrti. No pevne dúfam, že príde príval vody a tá ma bude unášať až k moru života, kde príde ten deň, keď dokážem odpustiť a zabudnúť na všetko čo ma postretlo v živote.
Len ten čas....